Tohtoročnému 22. ročníku Detských olympijských hier dominovala radosť z Kristovho zmŕtvychvstania.
Od 18. do 23. augusta 2024 sme v našej farnosti organizovali letný denný tábor Detské olympijské hry. Počnúc nedeľným otváracím ceremoniálom medzi sebou v ôsmich tímoch súťažilo 96 prihlásených detí, o ktorých sa starala asi tridsiatka animátorov z radov mladých našej farnosti. Témou tohtoročných hier boli veľkonočné radosti. Počas jednotlivých dní sme s deťmi uvažovali o Pánovom zmŕtvychvstaní, o Ježišovi ako o Dobrom Pastierovi a Kráľovi Milosrdenstva, a tiež o Pánovom nanebovstúpení a o zoslaní Ducha Svätého. V navodení hlavnej myšlienky tábora nám pomáhala aj hymna, ktorú naspievali naši mladí zboristi.
Denný program detí spočíval z tematickej detskej svätej omše, individuálnych stanovíšť a medziskupinkových súbojov, ktoré boli zamerané ako na rýchlosť a obratnosť, tak aj na šikovnosť rúk a mysle. Často boli ideovo prepojené s jednotlivými veľkonočnými radosťami. Tento rok pribudlo aj záverečné zdieľanie v tímoch, keď deti každý deň spolu diskutovali o tom, čo spolu prežili, vyjadrovali, za čo sú vďačné a čo ich najviac oslovilo. Bolo toho veľmi veľa, o čom sa mohli rozprávať, ako zhodnotila aj Nina, jedna z účastníčok tábora: „Veľmi som si to užila – hlavne to, že sme sa mohli všetci znova takto stretnúť a niektorí možno aj viac spoznať. Určite nie som jediná, ktorá povie, že počas toho týždňa nám nešlo len o to, koľkí budeme, alebo čo vyhráme, ale o tie zážitky a spoločné chvíle. Dúfam, že sa aj po ďalšie roky budú konať DOH, pretože tie zážitky sú nenahraditeľné.“
Väčšina diania sa odohrávala v okolí farského kostola na Sekčove, no ako každoročne, aj tento rok deti navštívili filiálny kostol sv. Františka Xaverského na Šalgovíku a vybrali sa aj na výlet – tentokrát na bardejovskú kalváriu. V metropole severného Šariša sme sa pozdravili aj s našim bývalým pánom farárom Markom a bývalým detským kaplánom Michalom, ktorí tam dnes pôsobia.
Celým táborom deti previedol pán diakon Jakub, ktorý pokračoval v šľapajach svojho predchodcu v našej farnosti a zhostil sa úlohy moderátora DOH. Sám hovorí, že moderovanie detského tábora bola preňho úplne nová skúsenosť, za ktorú je vďačný. Pán diakon popri moderovaní trávil veľa času s organizačným tímom a priebeh detskej olympiády zhodnotil takto: „Chválim precíznu prípravu, i aktívnych animátorov, ktorí sa naplno venovali deťom, ktorých bolo naozaj neúrekom. Som rád, že sa deťom odovzdávali ich jazykom tajomstvá Veľkej noci, pretože tak mohli spoznať, že to, čo sa udialo po zmŕtvychvstaní, má naozaj zmysel.“
Pre mnohých mladých našej farnosti je táto aktivita neodmysliteľnou súčasťou leta, ako hovorí aj animátorka Kika: „Detské olympijské hry sú tábor, bez ktorého si svoje leto nedokážem ani predstaviť. Tento rok bol tento tábor skutočne výnimočný a veľa ma toho naučil. Som naozaj vďačná za takúto skúsenosť a teším sa na ďalší ročník týchto úžasných DOH.“
Detské olympíjske hry skončili v piatok 23. augusta 2024 záverečným ceremoniálom po večernej svätej omši. Vyhlásili sa výsledky, pán farár Pavol odovzdal deťom ceny a medaily. A aj keď sa z prvenstva tešila skupinka tmavomodrých, víťaz je každý, kto z detských olympijských hier odišiel obohatený o priateľstvo s rovesníkmi a s bližším vzťahom k Bohu. Keď pán farár spolu s pánom kaplánom Stanislavom, ktorý duchovne viedol tento tábor a prihováral sa deťom pri svätých omšiach, symbolicky zhasli olympijský oheň, deti i animátori zo všetkých skupiniek pri tanci, hudbe, občerstvení a najmä spoločnom rozhovore vytvorili jedno veľké spoločenstvo. A to je to najdôležitejšie, pretože bez silného spoločenstva veriacich našej farnosti, a to predovšetkým tých mladých, by tento tábor nebolo možné zrealizovať. To vyjadril aj pán farár vo svojom záverečnom príhovore.
Veronika, animátorka tmavomodrej skupinky, zhodnotila celý týždeň takto: „Bol to týždeň spoznávačky, súťaženia, radosti a zábavy, prostredníctvom čoho sme sa snažili priviesť deti bližšie k Bohu, napríklad cez miništrovanie, či spievanie v detskom zbore. Nesúťažili len deti medzi sebou, ale aj my animátori za svoje skupinky, kde nám deti extrémne verili a povzbudzovali nás. Bol to krásny pocit počuť detské hlasy ako nám držia palce. Zažili sme spolu veľa krásnych chvíľ a každý deň sme sa spoločne naučili niečo nové. Opäť sa vytvorilo krásne spoločenstvo a kamarátstva medzi deťmi. A na pamiatku sme všetci účastníci spoločne ukončili DOH v rovnakých tričkách s logom našej farnosti. Všetci sme víťazi.“