Birmovanci našej farnosti sa prvý aprílový víkend stretli na duchovnej obnove s názvom Reštart, ktorú sú pre nich pripravili animátori a mladí zo Spoločenstva Damask. Spoločný program začali piatkovou krížovou cestou a mládežníckou svätou omšou, ktorý celebroval pán kaplán Lukáš. V pastoračnom centre pokračovali nielen zábavnými aktivitami, ale aj tzv. Územím modlitby, kde sa mohli stíšiť, premýšľať a modliť.
Sobotňajší program začali spoločnou rannou modlitbou, prednáškami o Božej blízkosti a jej realite, ale aj zábavným kvízom. Pred svätou omšou, počas ktorej sa mladým prihovoril pán kaplán Michal, mali možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia.
Popoludňajší program odštartovala diskusia s animátormi v skupinkách a zakončila ju prednáška o tom, ako neostať stáť a aj po prijatí sviatosti birmovania sa zapájať do života vo farnosti. Veríme, že táto duchovná obnova bola po náročnom období pandémie aj akýmsi reštartom podobných stretnutí a rôznych akcií.
Skvelú atmosféru a svoje pocity za všetkých birmovancov zhrnula Ema:
„Tieto dva dni, piatok a sobota, ktoré som strávila na duchovnej obnove, boli pre mňa vskutku zaujímavé. Spočiatku som nevedela, čo mám očakávať, aké to bude, no som šťastná, že som sa tejto obnovy mohla zúčastniť. Bol to príjemný čas strávený nielen s kamarátmi, rovesníkmi, ale najmä s Pánom, ktorého môžem volať Otec. Keby si mám vybrať niečo, čo sa mne osobne páčilo najviac, bolo by to práve územie modlitby v piatok, po večernej sv. omši. Vtedy som dokázala premýšľať nad vecami, nad ktorými sa bežne nezastavím. To ticho, svetielka a hudba v pozadí tomu pridávali ešte väčšiu atmosféru. Samozrejme, že mi pri tom zamýšľaní vošli aj slzy do očí, no práve vtedy som cítila, že je Otec pri mne, že tu nie som sama na všetky tie každodenné trápenia, z ktorých som sa mohla vypísať k múru nárekov. Okrem toho nemôžem zabudnúť ani na témy, za ktoré som vďačná, že som tam mohla byť a počuť ich. Či už skúsenosti iných, alebo to, že som bola utvrdená v tom, že je tu Boh pre mňa aj keď často zlyhávam a padám, aby som sa nebála opäť vstať a ísť za ním. Príjemným doplnkom boli aj aktivitky. Práca v svojej skupinke, že sme sa mohli viac spoznať, zistiť, kto je v čom dobrý alebo len čas strávený spoločne inde ako na stretku. Som naozaj vďačná za tieto dni a určite by ma potešilo, ak by som niečo podobné mohla zažiť ešte raz. ♡“
Reštart ocenili aj samotní animátori vrátane Tamary:
„Po dlhej dobe online stretávania sa, budovania vzťahov dištančne, bol tzv. duchovný reštart (nielen) pre birmovancov zmenou, ktorá bezpochyby priniesla impulz k osobnému stmeľovaniu nášho spoločenstva vo farnosti. Jednotlivé skupinky sa skrze mikro územie modlitby, prednášky či diskutovanie mohli dozvedieť niečo nové z duchovnej oblasti v praxi, ale aj o sebe navzájom. Tým, že nechýbali ani rôzne „hravé“ aktivity, vdýchol sa život radostnému tráveniu času, ktorý tak nebol len o počúvaní, ale aj o iniciatíve a spolupráci našich birmovancov. Všetci sa už nevieme dočkať podobne strávených chvíľ!“
Povzbudení podľa Dávida zo spoločenstva Damask odchádzali aj samotní organizátori Reštartu:
„Po dlhšom čase sme mali opäť možnosť vykročiť v ústrety birmovancom našej farnosti a pripraviť pre nich duchovnú obnovu. Príprava na sviatosť birmovania bola v uplynulých rokoch ovplyvnená nemožnosťou osobného stretávania a čiastočne prebiehala v online prostredí. O to väčšou výzvou bolo pripraviť program, ktorý by aspoň čiastočne nahradil to, o čo boli ukrátení. Stretli sme sa s veľkou ochotou, zhovorčivosťou a otvorenosťou, za čo sme veľmi vďační. Myslím, že za nás všetkých, ktorí sme na obnove slúžili, môžem povedať, že sme sami odchádzali povzbudení. Napríklad, málokedy sa nám po podobných akciách stáva, aby sme spoločné priestory upratovali za dobrovoľnej pomoci účastníkov. Verím, že aj vďaka tomu spoločnému (polo)víkendu, vďaka svedectvu viacerých mladých z našej farnosti, bude viera birmovancov v živého, konkrétneho, reálneho a predovšetkým milujúceho Boha, vzrastať.
text: Janka
foto: Lívia