„Teraz teda už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi; veď zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti. Čo bolo nemožné zákonu pre slabosť ľudskej prirodzenosti, to uskutočnil Boh, keď pre hriech poslal svojho Syna v tele podobnom hriešnemu a v tele odsúdil hriech,“ (Rim 8,1-3)

Ježiš Kristus prišiel na svet, aby ho spasil. Aby nás spasil. Teba, mňa, nás všetkých.

Hanba je v nás už od počiatku. Veď aj človek sa po prvom hriechu pred Bohom skryl.

No občas už nie je potrebná, nie je na mieste. Lebo už niet odsúdenia pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi! Nepotrebujeme sa celí zakrývať „figovými listami“ výčitiek.

Každý občas padne, či už ide o väčší alebo menší hriech, morálne zlyhanie alebo nečinnosť vo chvíli, keď sme mali konať. Bolí to. A občas táto bolesť a neodpustenie krčí Boží obraz v nás.

Nedovoľme to. Nenechajme sa zožierať minulosťou.

Dnes vstúpme do modlitby s tým, že Bohu rozpovieme všetko, čo v sebe už dlho nosíme. Všetko, čo si vyčítame, čo nás ťaží. Následne prosme Boha o milosť, aby sme si dokázali odpustiť a vidieť samých seba v pravde – tak, ako nás Boh stvoril.