„Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.“ (Iz 53,3-6)

Koľkokrát sme už počuli či dokonca sami tvrdili počas náročných životných skúšok, že na nás doľahol „Boží trest“.

Realita je však taká, že On „niesol naše choroby a našimi bôľmi sa obťažil“.

No nie vždy ju v našich životoch zakúšame. Choroby, utrpenie, problémy v manželstve, v rodine, strata zamestnania, covid vo svete… Koľko sĺz a modlitieb nás už to stálo. A občas sa môže zdať, že Boh naše modlitby nepočúva.

Dnes sa zahĺbme do svojho vnútra a skúmajme naše srdce. Neprechovávame v sebe výčitky voči Pánu Bohu? Nestaviame sa občas do pozície, ktorá nám nepatrí? – netúžime občas diktovať Bohu, čo by mal urobiť? Samozrejme, ideálne hneď, na počkanie.

Prosme ho o odpustenie a zároveň vieru a milosť vidieť Jeho konanie v situáciách, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel.