„Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.“ (Lk 1,57-65)

Každého z nás pri narodení pomenovali krstným menom.

Skrz to sme v nebi získali našich tzv. krstných patrónov, nositeľov rovnakého mena, ktorí sa za nás prihovárajú.

Mnohokrát sa obraciame na rôznych svätcov (čo je, samozrejme, dobré), no zabúdame na našich patrónov.

Dnes venujme chvíľku času našim patrónom. Nájdime si o ich živote niečo inšpirujúce, pomodlime sa k nim a prosme ich, aby u Boha Otca vyprosovali pre nás požehnanie a potrebné milosti.