„V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho. A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Mk 4,35-41)

Nech sa aktuálne nachádzame v akomkoľvek probléme, núdzi či nepríjemnej situácii, pamätajme na jedno.

Boh je našou jedinou skutočnou istotou.

Pokiaľ budeme stavať náš život na Ňom, dokážeme nielen zažívať pokoj, ale sa stať dokonca jeho nositeľmi. Dokážeme ‚spať‘ uprostred rozbúreného mora.

Dnes sa zamyslime nad konkrétnou situáciou, konkrétnou udalosťou v našom živote, ktorá nás znepokojuje a z ktorej máme obavy.

Postavme sa s ňou pred konkrétnu Kristovu otázku: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“

Vstúpme do modlitby, prosme o väčšiu vieru a zároveň sa skúsme na náš problém, udalosť, ktorá nám spôsobuje stres a nepokoj, pozrieť z pohľadu viery.