Pôstne zamyslenie – 7.deň (23. 2. 2021)

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16)

Božia dobrota a láska nemajú hraníc. Nedokážeme urobiť nič pre to, aby nás Otec miloval viac a rovnako nedokážeme urobiť nič, čo by spôsobilo, že by nás miloval menej. Dal nám všetko, svojho Syna.

Ježiš nám sám vo svojom Slove ponúka hojnosť života (Jn 10,10). Môžeme ju zakúšať, no je potrebné k Bohu vystrieť prázdne ruky. A my si v nich často držíme svoje istoty, predstavy či dokonca pohodlie našich hriechov.

Ak sa chceme vyvarovať chýb a nedostatkov, na ktoré sme prišli pri včerajšom večernom zamyslení, ak chceme riešenie situácií pustiť z našich rúk, musíme si uvedomiť, že to nikdy nezvládneme sami, z vlastných síl. Rovnako tak svätosť, o ktorú sa snažíme, nikdy nedosiahneme vlastnými silami.

Dnes si vyhraďme čas na modlitbu, v ktorej odovzdáme Bohu naše životy. Všetky problémy, ťažkosti, závislosti, s ktorými sa boríme, ale aj radosti a dobrodenia, ktorých sa nám dostáva a ktorých je pôvodcom odovzdajme do Jeho rúk a prosme ho o milosť, aby nám pomohol ich zosúladiť s Jeho vôľou pre naše životy.